ležať vedľa neho a byť mu pritom tak vzdialená
počúvať ho a pritom o ňom nič nevedieť
vidieť jeho dôkazy a pritom mu neveriť
byť jeho a pritom mu byť tak vzdialená

a prečo?
jednoduché lebo on nie je ty
čakať na zázrak a vedieť, že nepríde
vedieť, že om mohla mať dokonalý život
vytúžený
stratený v nenávratne
stratil sa spolu s tebou
už pri mne nesedíš a nehľadíme na Temžu
Londín je preč aj so svojou SoHo
a Sorbona pred nami uzavrela brány
ako ty moje srdce
všetko je preč, ale otázka ostala
aké by to bolo

a teraz tu ležím
sama a stratená
nepoznám to telo pri mne a ani nepotrebujem
nepoznám ani to vlastné, čo ostáva
tak načo poznávať tie, ktoré zajtra vystriedajú iné?
zaujímalo ma iba to jedno
teraz je to už jedno
Bože zľutuj sa,
nič necítim!