hračky nerozprávajú
ticho sa usmievajú
slepo poslúchajú
tak ako aj ja...
nič ti nepoviem,
aj keď ma ubíjaš.
nemo sa usmievam,
tvoje priania plním
a vlastné vymazávam
žena bez prianí, snov, túžieb
bez práv a nárokov.
iba som.
len kráčam a neviem kam
kráčam, pre ten zvuk,
pre pokrok
pre útek...
slebo ťa nasledujem a na nič sa nepýtam.
zo strachu...
ale zo strachu z čoho?
z budúcnosti? zo straty? zo samoty...