vecička napísaná špeciálne pre vejushqu :)
Tak sladká
Ulice boli prázdne a iba sem-tam sa z barov ozývali hlasy nočných živlov. Hodila som na mokrá dlaždice ohorok z cigarety a zhasla ho opätkom. Na chvíľu som si pripadala ako v 30. rokoch. Úzka, dlhá cigareta s obtlačkom tmavo červených pier na bielom filtri padá spomedzi dlhých a ešte červenších nechtov na zem, aby zhasla v objatí štíhleho opätka mojich vysokých lakoviek.
Ani na chvíľu sa radšej nezastavím, ale idem ďalej. Vydýchnem si, až keď sa zvalím do kresla v jednom- nie práve v dobrom- známom podniku. Som tu síce pravidelným hosťom, no vždy sa nájde nejaký idiot, ktorý tu náhodou zablúdi a prepadne ho neodolateľná chuť uplatniť na mne svoj komplex princa záchranca. Fajne, beriem, že sa na prvý pohľad hodím do podniku inej cenovej aj zákazníckej kategórie, ale aj tak ma to vždy rozladí.
-Od toho pri bare.- odpovie Škrt na môj spýtavý pohľad a položí vedľa prázdneho pohára predo mnou ešte jeden, akurát že plný. Trocha znudene, no predsa len nie bez záujmu sa obrátim k baru. Môj pohľad sa stretne s pohľadom ani nie 30 ročného chlapíka. Poďakujem mu miernym úsmevom a dúfam, že si to nevyloží ako povzbudenie, alebo rovno pozvanie. Nevyzerá síce, ako chlipný dedko, ani ako úchylný otec rodiny, no aj tak by som sa mu radšej vyhla.
Nesklamal ma. Do piatich minút už bol pri mojom stolíku a s trochu strašidelným, no aj tak zaujímavým úsmevom sa spýtal, čo robí dievča ako ja, samo v takom bodreli.
-Vychutnáva, že sa tu ľudia starajú o seba a nejavia žiaden záujem zoznamovať sa.- Snažila som sa mu dať hneď na začiatku najavo, že by mi vôbec neprekážalo, keby sa vrátil k baru.
-Výborne, aspoň si môžem zachovať anonymitu.- vyhlásil a prisadol si. až teraz som si ho podrobnejšie prezrela. Bol vysoký, mal dlhšie vlasy zvláštnej, sivo-čiernej, akoby vyblednutej farby. Nemohol mať viac ako 29, ale tie jeho oči... Boli tmavo hnedé a mali prekvapivo sebavedomý výraz, no aj cez neho sa v nich odrážalo toľko prežitých rokov, videných a zažitých vášni, v zúfalstve, strachu a dravých hrách prebdených nocí, až ma to zarazilo. Celý výzor tohto človeka, od červených converse až po starostlivo udržiavané strnisko, to všetko, celý jeho nedbalý výzor, jemný parfum aj náramok na ruke prezrádzali, že mu vôbec nie je jedno ako zapôsobí, no že nemá záľubu v sledovaní módy.
Zatiaľ čo som si ho takto hodnotila, uprene na mňa pozeral. Pravdepodobne ma podrobil rovnakému, pozornému hodnoteniu, ako ja jeho, avšak účel bol asi celkom odlišný. Chcela by som vedieť ako som obstála. Viete čo sa hovorí, kto na nespýta, nič sa nedozvie.
-Tak?- spýtala som sa, keď mi už jeho "rengenový" pohľad začínal byť poriadne nepríjemný.
-Tak? Aké tak?
-Čo by si rád? Alebo si si chcel iba prisadnúť a čumieť?
Sucho sa usmial, čo som, popravde, veľmi nepochopila.
-Isteže nie. Mám isté zámery, iba ešte neviem, či sa do nich hodíš.- vyhlásil a zase si ma začal prezerať. Tento rozhovor sa mi páčil stále menej a menej.
-Tak ja ti to uľahčím- nevyspím sa s tebou.
Teraz sa už začal naozaj smiať
-Neboj sa, to nie je to, čo od teba chcem. Aj keď, taká cnosť od niekoho s takým výstrihom a určite aj kondómami v kabelke, je dosť zábavná, nemyslíš?
-Nehovorím, že som svätá, iba že si nepríjemný...otrava. A ak máš problém s mojim výstrihom, tak mi tam nečum.
-To si ani nemôžem obzrieť ponúkaný tovar, aj keď nenakupujem?- uškrnul sa.
-Bastard.
-Neprišiel som sa hádať.
-Tak čo teda?
-Dať ti istú ponuku. Ponúknuť ti možnosť dostať sa od ľudí, ktorí ti tak vadia, od tých, čo sa ťa stále snažia zmeniť.
Radšej som sa nechcela zamýšľať nad tým, či to na mne až tak vidno, alebo či vedel ku komu si dnes večer sadne.
-Čo tým myslíš? Mám pre teba šlapať, alebo čo?
Zase sa začal smiať. Z toho štekavého, chladného zvuku mi naskakovali zimomriavky.
-Prečo stále myslíš na sex? Poď von. Len na chvíľu a pochopíš, čo ti navrhujem...neboj sa, nič ti nespravím.- dodal, keď videl, že sa mi ten návrh veľmi nepozdáva. - Barman nás uvidí odchádzať spolu, keby sa ti dačo stalo, má môj opis.
Schmatla som kabelku a šál, do ktorého som sa zakrútila, namiesto saka.
Hneď ako sa za mnou zatvorili dvere, sa otočil.
-Ešte skôr ako začneme, povedz mi svoje meno, hoci aj vymyslené, len aby som ťa mal ako oslovovať.
Zdalo sa mi to čudné, ale prikývla som a po chvíli mu aj povedala meno svojej obľúbenej knižnej postavy.
-Môžeš mi hovoriť Andrea de Tavernay
-Fajn, ak ty budeš slečna de Tavernay, ja budem Joseph Balsamo. Uvidíme, či z teba urobím grófku de Charny, alebo nie.- usmial sa.
Gestom som naznačila potlesk jeho odpovedi.
-Keď sme sa už tak pekne predstavili, čo mi, teda, ponúkaš, Joseph? Dúfam, že budeš rovnako zaujímavý, záhadný a mystický, ako bol aj ten Dumasov.
Zdvorilo sa mi uklonil, ako pravý historický hrdina. Keď sa opäť vystrel, mestom sa ozval výkrik. Že kričím ja som si uvedomila, až po chvíli, no predsa ma nenapadlo utiecť. To, čo som videla ma úplne paralyzovalo. Bála som sa tak, ako ešte nikdy, no predsa som bol fascinovaná.
-Prijmeš môj dar?- spýtal sa s napätou tvárou. Ťažko povedať, či bola napätá očakávaním, alebo preto, že so zubami presahujúcimi spodnú peru sa musí dosť blbo artikulovať.
a vejushqa to ( ta ) zboznuje :)