close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
načo sa mám na niečo hrať, keď každé predstavenie sa aj tak raz skončí?

Bolesť

29. ledna 2009 v 12:57 | Gilda |  postrehy z ničoty

Nechápte ma zle. Nemyslím to v negatívnom slova zmysle. Alebo aspoň nie iba v negatívnom. Mohla by som hovoriť o tej psychickej, ale to by nikoho nezaujímalo (možno nejakých príslušníkov populácie s čiernymi linkami a ofinkami, ale nie "normálnych" ľudí). "Rany sa zahoja, ale ti na duši nie!" hovorí sa to síce často, ale je to, žiaľ...pičovina. Poviem to takto: tie na duši sa možno nezahoja, ale zato jazvy, tie treba vysvetľovať. A tie čo vyzerajú ako malý rebrík na vnútornej strane stehien, tie sa kurva ťažko vysvetľujú. Nech si hovorí kto chce, čo chce, bolesť môže byť úplne nevinnou súčasťou milovania. Nie sexu, bezduchého, mechanického a brutálneho, ale milovania. Nemusíte byť nadšencom masochizmu či sadizmu, aby ste si vzali do postele nejaké to trošku nebezpečnejšie "nádobičko". Nie, to nie je ani zďaleka nutné.
Je jeden pocit. Nepoznalo ho až tak veľa ľudí, alebo ho aspoň nespoznalo tak dôverne, aby im stál za povšimnutie. Vlastne to ani nie je pocit. Nemôže. Spočíva, totiž v tom, že nič necítite. Keď vám niekto niečo povie, keď sa niečo stane, jednoducho za hocijakých okolností- na tých nezáleží- viete, že by ste mali niečo cítiť. V najlepšom prípade aj čo by to malo byť, no akosi to necítite. Kto žije v tomto stave dostatočne dlho, nebude sa zdráhať urobiť čokoľvek, naozaj čokoľvek, aby niečo cítil. Väčšinou, samozrejme, zbytočne. Človek sa skúša rozveseliť bežnými aj úplne šialenými spôsobmi, či potešiť niekoho iného...po čase, mu už je jedno aký pocit vyvolá, hlavne, že aspoň nejaký. Nejaké to klamstvo? Hm? Strach z odhalenia nie je zlý. Sklamať rodičov? Ľútosť býva dosť silná. Alebo čo takto zradiť priateľa? Aj výčitky svedomia sú predsa emócia...
Byť sám v tejto situácii je zlé. Dvaja, to je o niečo zúfalejšie, ale aspoň sa tým otvára viac možností. Verte mi, že po tomto všetkom by vám nôž v posteli nepripadal až tak strašný. A ak to poteší jedinú osobu, ktorá vo vás dokáže vyvolať úplne bez námahy nie len jeden úbohý pocit, ale kľudne aj celú búrku emócií, tak to vôbec nie je na zahodenie.
Bolesť, môže byť aj úplne nevinnou hrou. A hry, to je niečo, čomu som vždy podľahla veľmi ľahko. Hry... môžu byť kruté, dravé ale aj nevinné a nežné. Sú vždy také, ako tí čo ich hrajú. Hrať sa, to chce odvahu. Ani nie tak odvahu postaviť sa zoči-voči riziku bolesti, poníženia, ľútosti, či zrady. Nie, tu treba nabrať odvahu, aby sme sa nevystrašili, keď nám hra ukáže čo sme naozaj zač. aká je naša podstata, vnútro... nie je ľahké pozrieť sa do očí svojmu vlastnému, od všetkých zábran, škrupulí a konvencií očisteného ja. A práve to je to, o čo v hrách ide.
...Niekedy musíme niekoho mrzačiť a niekoho milovať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama