je tak strašne ťažké postaviť sa minolosti. spomienkam, výčitkám. Hriechom. hriechom už dávno, ak aj nie zabudnutím, tak aspoň premlčaním. starým ranám, pod ktorými sa hromadí hnis aby nám svojou prítomnosťou pripomenul, že všetky svinstvá, naše malá špinavé tajomstvá, výjdu na povrch. každý má nejaké. niektoré sú nevinnejšie, iné zas pekne šťavnaté a niektoré, tie najlepšie utojované, tie najlepšie skryté, hlboko pod povrchom, tak tie sú najzávažnejšie. toto sú hriechy, ktoré ak raz vyplávu na svetlo sveta, spôsobia pekný rozruch. zničia zopár životov, vzťahov a kto vie čo ešte. a to, dámi a páni, je to, čomu sa budem venovať v nasledujúcich príbehoch.
hriechy, hmm.. o tých radšej pomlčím.. )) ..