

keď už om sa rozhodla niečo vám tu zase hodiť(už bolo na čase) tak nech to je niečo pre mňa trochu netypické. nebudem sa pokúšať o žiadne úvahy ani nič podobné,iba o jednoduché vety...
mračná sa nad nami sťahujú...
svet sa vraj mení, ale nie je pravda. nemenia sa ani ľudia,nie, tým to nie je. viete, mení sa móda.ľudia sú vždy rovnaký, vždy sa riadia tým, čo robia ostatní. jednoducho stačí, keď myslí jeden a ďalších tisíc ho nasleduje. slepo. a nevedome...

je to tak vždy.ľudia majú možno strach zo samostatnosti,alebo jedinečnosti, no pravdepodobnejšie je, že sa boja samoty,ktorú originalita so sebou nevyhnutne prináša...neviem odkiaľ sa vzal tento efekt stáda a ani ma to tak nezaujíma. deje sa tak už dávno a vždy to tak bude, to je mi jasné aj bez tarotov a krištálovej gule...

kto vie aké by to bolo, keby sme boli schopní myslieť sami za seba. možno. bol by to svet bez strachu z opustenia, bez predsudkov a kovencií,len...nie som si istá, či by sme tak aj dokázali žiť. zvládli by sme to? bola by to naozaj tak krásna utopická realita alebo peklo na zemi, pod tlakom neustálej snahy o originalitu, nové nápady a stále inovácie...
