zase raz je tu môj starý problém, strácam prehľad kde končí realita a kde začína môj svet...vlastne, ani neviem prečo sa na to sťažujem, veď žiť si vo vlastnom svete, kde je všetko dokonalé a ak aj náhodou nie je, tak iba preto, že to ešte neskončilo. nie je oveľa príjemnejšie žiť vo svete vlastných snov?vo svete kde rozprávky nie su iba príbehmi ale realitou. ale hlavne- vo svete, kde viem existovať aj bez toho, aby om sa správala tak...tak...kruto
už si jednoducho potrebujem oddýchnuť. poznáte ten pocit, keď viete, že by ste síce ešte mohli ďalej, ale aj tak sa na to akosinecítite?pocit, keď vám telo hovorí možeš a hlava na to nie!už nie...tak to je, ľudkovia, to, čo cítim už strašne dlho.už om jednoducho unavená, dajte mi pokoj...
raz sa konečne odhodlám a urobím to. vykšlem sa na všetko a zase utečiem, tak mi to chýba. no uznajte, nie je to krása utiecť a byť konečne slobodná? slobodná, voľná...nikomu ničím povinná...jednoducho ja. ja, či už ignorant alebo dokonalá dáma, to je jedno!budem to, totiž ja...
...aspoň raz



