straní sa života,ľudí
už pridlho svetom blúdi.
duša prikrechká
už dávno zmučená je
a srdce z diamantu
čo stvrdnuté a chladné je,
celou jeho výstrojou sú
po mnoho dní.

pridlho sa túla svetom.
pridlho brodí sa bahnom,
bahnom našej spoločnosti.
Spoločnosti zákernej,
kde priatelia sa zrádzajú
Spoločnosti zkazenej
kde aj kňazi podvádzajú
Spoločnosti chladnej
kde vraždí sa bez vášne
Spoločnosti bez nádeje
kde súcit sa neberie vážne.
***
nebaví ho už duše osamelé
ako ovce zblúdilé
späť ku stádu ťahať
a večer si na kartón líhať.
***
pochopil tú pravdu odvekú,
už vie, že iba špinu nezabiješ.
už nehľadá nádej či pravdu,
už ani vieru, čo nepoprieš.
už viac nie.
***
tak ako raz každý,
svoje ideály pochoval
aby z bahna povstal.
***
spolu s jeho vierou
naša nádej posledná,
spočinula pod hlinou
v nenávratne stratená.
