close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
načo sa mám na niečo hrať, keď každé predstavenie sa aj tak raz skončí?

hra-koniec!

16. listopadu 2007 v 19:21 |  poviedky
Bolo to zvrátené, úplne šialené ale aj tak a možno práve preto ju to lákalo. Potrebovala čas.
"Zajtra o rovnakom čase." Povedala a už jej nebolo.
"Škoda, že to všetko takto dopadlo. Ona by ma možno bola zmenila, keby bol čas..." zašepkal a prešiel dverami nedostatočne dlho po Arine na to, aby necítil jej vôňu.
Keď Arine došla domov, čakalo ju tam prekvapenie, a to moja maličkosť. Na moje veľké prekvapenie ju zarazilo keď ma našla ležať na svojej posteli.
"Čo tu chceš?" vyštekla na mňa miesto pozdravu. Hrozné vychovanie.
"Vieš, že kúsok slintáš?"
"Vypadni." Povedala unavene.
"To je ale privítanie. A to som ti chcela dať jeden návrh."
"Mal by ma zaujímať?"
"Ó, to by teda mal!"
"Dobre, ale rýchlo." Vzdychla si.*
"Mala by som ťa zabiť, ale môžem ti pomôcť."**
"Čo? A to už prečo?"
"To je jedno." Povedala som znudene a pokračovala "dôležité je, že sa z toho môžeš dostať."
"Tak už sa vykokci!" Už to zase bola ona.
"urob čo od teba chcel." Prešla som rovno k veci.
"Čože???"
"No a?"
"Nie to nem...čo by si z toho mala ty?"***
"Chcem poznať tvoje tajomstvo."
"Ale ja ho nechcem zabiť!"****
"Tak vás zabijem oboch."
*strašné, ona si asi myslela, že mi tým robí láskavosť.
**no uznajte, nie je to pôsobivý začiatok?
***hmm...začíname uvažovať?
****žeby sme mali zásady?
***
Zase ten bar. Ďalší večer, ďalšie stretnutie a osudom a zase tá hrozná, zožierajúca nervozita. Ale dnes večer, dnes bola trochu iná.
"Nepôjdeme von?" povedal dokonale kľudne.
S Eknyrom sa poznám už veľmi dlho. Podstatne dlhšie ako si vy ľudia viete predstaviť jedno priateľstvo. Náš vzťah bol vždy založený na sporoch a tento posledný, ten mal o všetkom rozhodnúť.
Naša hra bola veľká, zložitá a osudná pre dve bytosti.
Arine. Nie je to zvláštne stvorenie? Jeden by si myslel, že bude šťastná zo schopností, ktoré sme jej my dvaja s Eknyrom dali do kolísky. No ona nie. Radšej nadávala, že nie je priemerná ako ostatní. Teraz, keď som si vzala svoje dary späť aj s daňou sa ich zapožičanie* konečne chápem jej prenasledovanie za Eknyrom. Čo už, pripravil ju o miesto medzi bosorkami, ale musel to urobiť. Bola to súčasť našej hry-stávky. Išlo vlastne iba o to, či bude mať problém po tom všetkom, ho zabiť. Ak áno, eknyr by naozaj zomrel a ak nie, zomrela by som ja. Samozrejme, Arinina duša patrila k mojej výhre.**
***
Vyšla do tmy a smutne na neho pozrela. "Muselo to zájsť až sem?"
"Tak to malo byť." Usmial sa ešte smutnejšie ako ona. Priložila len na kratučký okamžik svoje pery na jeho. Ešte raz si ho prehliadla a natiahla pred seba ruku s kŕčovito vykrivenými prstami.
"Základný inštinkt..."
*nič veľké, iba jej duša..
**nemusím dúfam hovoriť čo z nej, by k výhre dostal Eknyr.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama