O hodinu už ležala v lese za mestom a pokúšala sa dospať noc. Potrebovala totiž dostatok energie, bez nej by sa nezaobišla. No nedokázala zaspať, ani len si oddýchnuť. Hlavou jej vírili spomienky. -Veď je prvý, ktorý mi ušiel a koľkých som už potrestala?
-Neušiel ti, ty si ho pustila!
-Prosím...
-Netrestala si, ale vraždila, trescú iba bosorky!
Prudko zavrtela hlavou, ale myšlienky na minulosť nezahnala. Po nejakej dobe si uvedomila, že sa už stmieva. Netušila ako dlho bola v lese, no cítila, že je ešte unavenejšia ako ráno. Šla smerom k hotelu aby sa prezliekla a o hodinu už vchádzala do baru Le Sang. Táto noc sa pre ňu niesla v znamení zeme, jej najsilnejšieho, na boj najvýhodnejšieho živla. Vo dverách baru zastala a rozhliadla sa. Nič nevšedné, klasický špinavý bar, ako všetky v tomto svete.
Celé osadenstvo baru si ju všimlo. Už nemohla cúvnuť, bol by to útek. Sebavedomím krokom sa vydala k baru, kde si sadla a objednala. Nevedno odkiaľ si vybrala puzdro na cigarety a jednu si dala do úst. Rozhliadla sa po ohni.* Vedľa sediaci démon s čierno červenými očami sa na ňu usmial. Teda asi to bol úsmev, každopádne sa o neho pokúsil. Už od dverí po nej pokukoval a tak si nemohol nechať ujsť príležitosť. Vychrlil ohnivého hada od ktorého si Arine opatrne odpálila. Evidentne sa snažil zaujať ju.
,,Čo tu môže takáto slečinka hľadať?" nadviazal rozhovor o ktorý nemala vôbec záujem
Rozhodla sa kľučkovať: ,,A musí niečo hľadať?" Posmešne sa okolo seba rozhliadol.
,,Slečinka ako ty tu nie je práve v bezpečí. Ak riskuješ, tak na to musíš mať sakra dobrý dôvod."
,,A pomôžete mi?" opýtala sa ho a pritom sa na neho vyzývavo zahľadela. Schválne ostala verná vykaniu. Dúfala, že ho trochu vystraší jej formálnosť.
,,Prečo nie." Usmial sa -ako si on zjavne myslel- neodolateľne. Dúfala zbytočne.
,,Eknyr." Povedala sucho. Toto jediné slovo, však malo zaujímavý účinok. Zdalo sa jej, akoby mal celý bar utíchnuť s tým menom, presne ako v lacnom filme z Druhého sveta.
,,Nie je práve najmúdrejšie takto sa na neho vypytovať. Ak by to náhodou ešte nevedel, veľmi rýchlo sa to dozvie a to bude problém!"
,,Iste, to je naozaj pravdepodobné. Takže?" povedala kľudne.
,,Odišiel asi pred mesiacom, ale nechal tu pre vás obálku." zamiešal sa do rozhovoru barman.
,,Čo? Pre mňa? Ako viete, že je pre mňa?"**
,,Spomínal nejakú mladú a naivnú bosorku, ktorá sa bude hrať na detektíva. Nemohol vás už lepšie opísať." Povedal bezočivo barman.***
,,Dajte mi ju!" vyštekla hneď ako sa prebrala z prekvapenia. ...už skoro 30rokov na seba pútam pozornosť každej magickej špiny, len aby si ma všimol. Predsa mi o toto išlo...
So zvedavosťou, ale aj istou dávkou obáv vzala do ruky podávanú obálku. Bola formátu A4. V strede bolo jediné slovo, napísané čiernym atramentom a zložitým, starodávne pôsobiaci písmom s množstvom slučiek. Tým slovom bolo jej meno. Arine. S trocha trasúcou sa rukou ju otvorila a vybrala z nej list a pár riadkami toho istého písma.
,,Ak ma naizaj tak veľmi túžiš nájsť, choď do Paríža. Nájdeš ma tam v rovnakom bare. Budem čakať.
Oddaný služobník, Eknyr"
,,Nič viac mi tu nenechal? Ani neodkázal? Vôbec nič?" opýtala sa so zúfalou nádejou, že zistí, čo ho viedlo k tomuto čudnému odkazu. ...odkedy necháva lovená zver poľovníkovi pozvánku na hon?...
*nemohla si vyčarovať plamienok ako minule, to by prv musela zmeniť celý živel, ktorému momentálne vládla a to je veľmi vyčerpávajúce, nehovoriac o tom, že už aj tak nemala moci na rozdávanie.
**hmm...tak toto nečakala
***ten chlapík sa mi páči, čím ďalej, tým viac. Už dávno som nepočula taký trefný opis.
,,Zvrátené..."povedala neuvedomujúc si, že nie je osamote.
,,Veď je to démon a vy bosorka." Poznamenal celkom logicky barman, čím ju vytrhol zo zamyslenia. Zaplatila a rýchlo odišla, nevšímajúc si démona z baru, ktorý išiel za ňou. Až keď sa začal nebezpečne približovať otočila sa. To už ale stihla iba ucítiť kop, ktorý ju pripravil o dych.
,,Eknyr je môj! Sledujem ho pridlho na to, aby ho dostala nejaká hlúpa víla." zavrčal. Sotva stihla zamrmlať ,,bosorka" bola v bezvedomí, vďaka presne cielenej rana.
Keď sa prebrala bola špinavá a už druhý krát za tento deň nemala pojem o čase. No a samozrejme, aby to nebolo priľahké, otrasne ju bolela hlava. Chvíľu si nedokázala spomenúť, čo sa stalo, nakoľko sa jej telo preberalo k životu rýchlejšie ako myseľ. Pozbierala sa a pomaly zamierila k hotelu. Keďže nebola práve fyzicky zdatná a bojovala vždy len za pomoci mágie, robilo jej to isté problémy. Chodila trochu ako ožran a navyše sa každú chvíľu musela zastaviť. V hotelíku je chlapec privítal so slovami: ,,hmm...zase červen...Čo sa vám stalo?!?" Chvíľku nechápala, ale potom si uvedomila ako musí vyzerať. Špinavá a dobitá. No a tie vlasy, oči? Zase pod prevahou ohňa, živla hnevu a vzdoru.
Ľahla si na posteľ a rozmýšľala, čo sa stalo. Najskôr to bol jeden zo zabijakov Rady. Eknyr ju predsa zabil a po nej išiel asi aby neprišiel o odmenu za Eknyrovu smrť. ...ale prečo nepoužil mágiu? prečo ma nezabil, keď mohol?... Bolo to priveľa otáznikov na jeden večer a ona bola vysilená. Zaspala.