-ver mi! ako môžeš niekoho mať rada ak mu neveríš, kráľovna?
-jednoducho, viem, že ma nezraníš. nemáš ako...
-prečo to hovoríš? takto predsa človek nedokáže žiť!
-prečo by nedokázal? je to jednoduchšie.
-čiže ma nemilujete, pani...
-ako si na to prišiel?!?!
-nemôžete ma milovať, keď sa na mňa nenaviažete, keď mi neveríte, keď som vám ľahostajný...
-nehovor hlúposti, ktorým sám neveríš. takto sa ľútosti nedočkáš.
-teda ako na tom som?
-nič sa nezmenilo.
-máš ma teda aspoň kúsok rada, pani?
-ako hovorím,nič sa nezmenilo. len musíš pochopiť...
-čo?
-že môžem mať rada aj bez prehnanej naviazonosti a dôvery. rozumný človek je vždy opatrný a trocha bezcitný...mne už neublížiš
