Je zlomený,
úplne zničený
život môj,
ako aj úsmev tvoj.
Prečo si sa z okna hodil
a v duši mi smútok zasadil?
Prečo len si zoskočil
a radosť vo mne zničil?
Veď milovala som ťa toľko,
aj keď oľutovala som to horko.
Vždy si bol bez citu,
nevychádzal si z úkrytu.
Nechal si ma samotnú
opustenú a smutnú.
Sebec bol si,
na lásku si sa vykašlal
svet opustil si.
Asi si na mňa kašlal.
Si sebec večný,
ako pokoj hlučný,
ako aniel nedbalý,
ako Amor zúfalý.
cem ete pofedať,že človek o ktorom som to napísala,to naozaj urobil,našťastie ho ale včas našli a ete stale je tu so mnou....
uf sem si oddychla, ale básnička je krásna..obdivuju jak dokážeš do ní vložit tolik citů... takovou dlouhou sem jeste neslozila...