To dievča, čo samo sedelo,
čo opustené plakalo,
čo priveľa vedelo,
sa do priepasti hodilo.
Ten pád neprežila,
skončila tak, ako aj žila.
Hrdá, ale zlomená
slobodná, ale väznená
smutná, ale usmiata.
Pred smrťou si úsmev uchovala
ironický víraz s ktorým odpočívala,
s ktorým v priepasti ležala.
Hrdá, ale zlomená
slobodná, ale väznená
smutná, ale usmiata.

Ciao ciao ciao!!!
Ževraj ti tu nikto nenechava odkaziky?! tak to treba zmenit!!! lebo toto je uuuplne super vsetky obrazky aj tvoje poemy!!! suu uuuplne super!!!