varovanie! toto som písala s dosť slušnou depkou

Sú dve veci, čo potrebujem a nenávidím.
Ľudia, ktorí na mňa berú ohľady keď ich vidím
a žiletka, moja posledná šanca,
vo chvíli môjho kenečného tanca.
So svetom sa už rozlúčim
hneď ako slzami tento paprie premočím.
Svet sa mi nikdy nepáčil,t
tak často ma do kúta zatlačil.
a preto žiletku beriem do ruky
aby som ňou ukončila muky
jej ostrie chladné
už je po krvy hladné.
Keď kožu prerazí,
prúd krvi vyrazi.
Práve v tejto chvíli,
sa konečne usmievam
sa smrťou sme sa spriatelili
a tak krvou túto báseň zakrývam
Tak teda, maj sa! svet prekliaty,
tak ako aj ty,papier krvou a slzami posiaty.