Pri kľukatej ceste
Uprostred lesa
Nie v meste
Kde cesta iba klesá.
Tam slza po kameni steka,
Tam úbohé dievča narieka.
Všetko im povedala
A nič nevynechala
Pri kamennom hrobe,
Kde len ďateľ si svoje ďobe,
Tam neplače nad milého obrázkom,
Netrápi ju nepochopená láska.
Na machu mäkkom
Plače táto kráska.
Nie neopätovaná láska
Je bolesť najhoršia,
Ale opätovaná, no zakázaná
Tá je najhoršia.
Nedokázala kríž svoj
ďalej niesť
či vence pliesť.
Stále niesla smútok svoj
Všetko im povedala
A nič nevynechala
Možno už v kľude,
Možno v kľude odpočíva.
Smútok a sklamanie našla v ľude,
Teraz v zemi spočíva.
Ku každému bola vľúdna,
Hádam je konečne kľudná.
Navonok sa usmievala,
Len v duši nariekala.
Až raz to nevydržala
A všetko svetu vykričala
Všetko im povedala
A nič nevynechala
Všetkých tých pokrytcov zaskočila
V ničom ich neušetrila.
ako ich len nenávidela
iba klam v nich vididela
Kráľ či žobrák si
Nad jej hrobom
poplač si
a pravde daj zbohom
Už to nevydržala
Ich klam nezniesla
Jej kríž bola pravda,
Keď lož vždy svetu vládla
Všetko im povedala
A nič nevynechala