Strácam sa
24. dubna 2011 v 21:17 | Gilda
|
výkriky do ticha
Môže byť človek vôbec šťastný?
Čo taká smrť, napríklad.
Človek pod jej hrozbou urobí všetko...alebo pod jej prísľubom?
Vraj ak sme na dne, načerpáme sily, na boj.
Obetovať sa je vznešené...čoje však obeta pre ňu samotnú?
Koľko krát ešte budem musieť objviť nové, hlbšie dno?
Bielaje farbou čistoty.
Muž na kolene žiada o ruku...škoda len, že Boh nechce svadbu dvoch ženíchov.
Je vôbecmožné, veriť morálke?

Ak neviete kade, kľudne sa spýtaj ta cestu.
Strach sa dostaví akonáhle si uvedomíte, že ste stratení. No ak som sa chcela stratiť?
Je vôbec možné, stratiť sa sama sebe?
oznam
11. srpna 2010 v 11:45 | Gilda
|
zvyšok
len tak mimochodom, vasa draha (ne)autorka ma rozpracovanu dalsiu poviedku. prve 3 skusobne zajacu ju oznacili za celkom dobru (aj ked beta mi ju zase zoskrtal) aj ked je jasne, ze sa stzale viac ponaram zo sveta fantasy do zhyralych hlbin duse pervezie a zufalstva
zlom
11. srpna 2010 v 11:43 | Gilda
|
rozhovory zo záhrobia
už si takmer bola bola tam! húsa jedno naivné
pamätáš ako si sa o mňa vždy staral?
divíš sa?
na tom nezáleží. skôr...vtedy mi to vadilo, ale robil si to aj pre seba. teraz ma už len odháňaš
vždy to bolo pre teba, aj teraz
aj keď ťa už nemôžem raniť, ti mňa stále
ale drahá, vieš, že nikto iný to nikdy nedokázal
nikto to nikdy nedokázal...
nebuď krutá.
chceš ma voľnú, pravda? bez teba...
iste. pre tvoje dobro, to vieš
tak prečo sa stále vraciaš?
výkrir
21. července 2010 v 17:37 | Gilda
|
vytrhnuté slová

Stále dookola padáme na hubu a premýšľame,
prečo práve my?
samozrejme, naša krivda je tá največšia.
prázdny pakel v mláke.

A potom nastupuje na scénu zášť,
zhubnými prstami rozleptáva pochybné vzťahy.
Odvrhnutý milenec na rohu bordela.
definície
28. dubna 2010 v 20:42 | Gilda
|
postrehy z ničoty
človek...
vrchol tvorstva.
jediný tvor schopný premýšľať, tvoriť, vyjadrovať svoje myšlienky.
jediný tvor s potrebou priateľstva, zrádzajúci aj bez dôvodu.
jediný tvor milujúci nie len svoje ptomstvo, ubližujúci aj ostatným.

neresti
8. dubna 2010 v 17:56 | Gilda
|
rozhovory zo záhrobia
zase?
vieš, že sa ťa nevzdám
si taká hlúpučká. stále dieťa, však?
dieťa lebo verím?
lebo veríš slepo, bezdôvodne...
verím tebe. tomu hovoríš bezdôvodne?
dve veci ťa zničnia, drahá moja
a to?
stále tie isté neresti. strach a láska?
nebojím sa...
alečo, naozaj?
si so mnou
už dávno nie...a o tom som hovoril
pohyb
29. března 2010 v 17:33 | Gilda
|
postrehy z ničoty

hľadá niečo, čo už viac nie je
a možno ani nebolo
chvíľkové omámenie a pocit dosiahnutia, naplnenia.
ilúzie a ich omamné čaro.
kráľ bez trónu
strach je len rekonateľnou slabosťou. luxusom, ktorý si málokto môže dovoliť
zbytočné vášne... a tak krásne
občas dokonca príde pocit, že nadišiel ten správny čas
čas konať. spraviť to, čo treba tak ako aj vštko. bez zbytočných nádejí.
krok ďalej ale či do predu?
nezáleží čo je dobré, čo správne
nemyslieť či to vydrží, čo to spôsobí
kašlať na okolie aj na vlastné emócie
len sa pohnúť aspoň o kúsok
Další články
- kroky 19. září 2009 v 15:40
- život čarodejnice 5. září 2009 v 10:47
- A tak nevinne to vyzeralo 13. srpna 2009 v 19:25
- emocie 22. července 2009 v 15:50
- lenže? 20. června 2009 v 9:23
- nenavist?zeby? 14. května 2009 v 19:18
- ty... 23. dubna 2009 v 15:59
- túžby 16. dubna 2009 v 18:38